Fleischmannov sprievodca bardejovskými barmi, kaviarňami, reštauráciami a nočnými klubmi - I.2/10/2013
V živote sa Vám niekedy môže stať, že nájdete na svojom stole pohodené dokumenty plné tajných informácií, zvukový záznam dokazujúci niečí morálny prešľap alebo tajne nasnímaný diskreditujúci videozáznam.
Ja som náhodne objavil v jednom nemenovanom bardejovskom libresse na stolíku pohodené toto samizdatové vydanie sprievodcu bardejovskými podnikmi a bol by hriech nepodeliť sa o zážitok z jeho čítania aj s Vami. Nevie sa, kto je autor, predpokladám, že Fleischmann je len pseudonym. Snáď nám niekedy odhalí svoju pravú tvár. Fleischmannov sprievodca bardejovskými barmi, kaviarňami, reštauráciami a nočnými klubmi - I. Bardejov je staré mesto. Nie je síce také staré ako Jericho, no určite staršie než napríklad také Nové Mesto nad Váhom. Na rozdiel od Jericha však Bardejov stále existuje, je to mesto moderné a zo svojej starej (čiže dlhej) histórie si do súčasnosti so sebou nesie svoje historické centrum. Väčšina európskych miest má podobnú históriu – staré centrum, nové okolie. V minulosti, kedy bola história ešte modernou súčasnosťou, no ešte nie dnešnou modernou súčasnosťou, bardejovské centrum ešte nebolo historickým centrom, bol to len Bardejov, pekne okrúhly a nedobytne opevnený. Keď sa však o čosi neskôr stal prekvapivo dobytným a následne aj rozbitným, dohodli sa jeho obyvatelia, že samotné centrum Bardejova vyhlásia za historické a zvyšok mesta rozšíria na všetky strany približne päťnásobne. Keď sa tak za krátku historickú dobu stalo, Bardejovčania zistili, že pôvodné staré mesto je v porovnaní s novým moderným okolím oveľa krajšie a lepšie a také nejaké, ako by sa to dalo. . . logicky usporiadané. Uzniesli sa preto, že toto centrum je vzácne a je potrebné ho chrániť. Založili preto mestskú pamiatkovú rezerváciu. V tejto rezervácii nežili žiadni Indiáni. Bardejovčania sa rozhliadali po okolitých mestách, napríklad po Fragopolise a Deutschendorfe, aby prišli na ďalšiu zaujímavú skutočnosť. Ich centrum je také vzácne, že by malo dostať zlatú medailu za záchranu svojich pamiatok na 100 metrov voľným štýlom. Onedlho ju, čuduj sa svete, naozaj získalo. Pre chránené a čerstvo omedailované centrum začali platiť nové pravidlá. Centrum musí byť za každých okolností vábivo krásne a musí byť plné zábavy. Tieto dve podmienky majú takto zabezpečiť, že Bardejovčania budú svoj staroveký stred navštevovať, využívať a pozývať doň mimobardejovských hostí z celého vyspelého sveta, čiže sveta, ktorý disponuje dopravným grafikonom s cieľovou stanicou Bardejov maximálne do sedemnástich prestupov. A veru, protón Bardejova je naskutku krásny, domy sú farebné a ani dva sa nepodobajú. Na severnom konci sa vypína miesto uctievania Boha-Otca Všemohúceho, Bazilika sv. Egídia, patróna plodnosti, v úplnom strede stojí mestská radnica, majestátny symbol schopnosti Bardejovčanov rýchlo a správne sa rozhodovať a z rozbitného opevnenia sa nám zvýšilo určite viac než z chrupu obrancu po desiatich sezónach v KHL. Čo sa týka druhej podmienky, zábavy, na území historického centra dnes môžeme nájsť rovné tri tucty zábavných zariadení, konkrétne barov, kaviarní, reštaurácií a nočných klubov. Veď čo môže byť väčšia zábava (z vecí, ktoré možno robiť na verejnosti) než posedávať, popíjať, pojedať, podebatovať a potancovať. Aby sme lepšie pochopili, prečo sú tieto činnosti zábavné, skúsime si jednotlivé zariadenia zadefinovať. Bar je zábavné zariadenie, ktoré podáva alkoholické nápoje – pivo, víno, liehoviny a koktejly – určené na konzumáciu v jeho priestoroch. Bar poskytuje stoličky a kreslá, na a v ktorých môžu hostia sedieť, no predovšetkým poskytuje bar, dlhý a vysoký pult, pri ktorom môžu hostia sedieť alebo stáť, rozprávať alebo mlčať, smiať sa alebo aj plakať. Do baru a k baru chodia ľudia z nasledovných dôvodov: - stretávať sa s kamarátmi, - počúvať hudbu a sledovať športové televízne prenosy, - piť zadarmo, pokiaľ sa poznajú s majiteľom baru, - oslavovať a nemusieť po sebe upratovať. Návšteva baru je však v prvom rade spoločensky prijateľným spôsobom ako sa zoznamovať s cudzími ľuďmi opačného pohlavia. Keď sa opýta mladý pán mladej dámy na ulici o štrnástej hodine, aké je hlavné mesto Švédska, dáma naňho zavolá políciu. Ak jej však položí tú istú otázku o dvadsiatej druhej hodine v bare, po tom ako vypil tri pivá a dotyčná dáma dve vodky, môže ju celkom dobre pobaviť a získať jej osobné údaje. Napríklad poštové smerovacie číslo jej obľúbeného kaderníka. Kaviareň je zábavné zariadenie, ktoré podáva kávu, no niekedy aj čaj a malé sladkosti. Keďže je Bardejov pomerne malá aglomerácia a prevádzkovať úplne ortodoxnú kaviareň tu nemá veľký ekonomický zmysel, je väčšina miestnych kaviarní kombinovaná s barom. Niektoré hybridy sú dokonca až trojjediné, ráno kaviareň, večer bar, v noci nočný klub. Kaviarne sú v prvom rade miestami spoločenských stretnutí, rozhovorov, čítania, inšpirácie pre písanie alebo len kontemplačného trávenia voľného času. Kaviarenská kultúra vytvára atmosféru, ktorá na ľudí pôsobí ako spoločenský lubrikant, to jest pomáha im vytvárať uvoľnenú atmosféru pri zoznamovaní sa s neznámymi ľuďmi. Aj preto sa takmer všetka pohlavná aktivita ľudstva začína vetou: „Skočíme spolu niekedy na kávu?“ V skutočnosti je káva zvláštna hnedá hmota, ktorú ľudia neznášajú, ale pijú ju, aby sa prostredníctvom kaviarenských stretnutí dostali k nejakým obchodným výhodám alebo zámienke podeliť sa o svoje najnovšie zážitky, napríklad ako sa im odlepili podrážky na nových topánkach za 19 eur a ako ich išli oduševnene reklamovať. Reštaurácia je zábavné zariadenie, ktoré podáva jedlo a nápoje svojim zákazníkom výmenou za peniaze, čím nechceme naznačovať, že sa v bare a kaviarni pije zadarmo. Jedlo sa môže konzumovať v priestoroch reštaurácie, ale môže sa aj zabaliť a doručiť na iné miesto, napríklad do baru. Jedlo môže byť slovenské, české, talianske, čínske alebo úplne zlé. Reštaurácie sú pomerne často aj kaviarňami. A barmi. A konšpiračnými revolučnými bunkami. Ľudia navštevujú reštaurácie, pretože: - chcú oslavovať a organizovať veľkú hostinu, no žijú v dvojizbovom byte v paneláku, - varenie ich už unudilo, po šiestich granadíroch za 10 dní majú chuť na niečo nové a zvláštne, - nevedia variť. . . a sú hladní, - chcú sa zoznámiť s novými ľuďmi opačného pohlavia a majú nad 40 rokov. Nočný klub (diskotéka) je zábavné zariadenie podobné baru, ktoré naviac disponuje voľnou rovnou plochou, ktorá za nazýva tanečný parket. Na tejto ploche sa návštevníci nočného klubu môžu zvíjať v desivých pohyboch za dunivých pazvukov populárnej a - ochraňuj nás, Pane - elektronickej hudby. Nočné kluby sú, ako už samotný názov naznačuje, otvorené do neskorých nočných (skorých ranných) hodín. Prečo chodia ľudia do nočných klubov, toť jednou z veľkých záhad ľudskej civilizácie. Niečo v ich vedomí, podvedomí a snáď aj nevedomí ich priťahuje na miesta masívneho hluku, dymu a potu, kde môžu stáť v dlhých radoch, nezrozumiteľne bľabotať pod vplyvom drog a alkoholu, dobrovoľne sa zbavovať vlastnej dôstojnosti na tanečnom parkete a vytvárať tie najstrašnejšie fotografie tvárí, ktoré neprekoná ani filmografia Tima Burtona. Pravdepodobne to bude mať opäť niečo do činenia so spoločensky prijateľným spôsobom zoznamovania sa s ľuďmi opačného pohlavia: „Hej, Zuza, dáme tanec?!“ Zadefinované máme, začíname sprevádzať a hodnotiť zábavné zariadenia v historickom centre Bardejova. Sprevádzame prostredníctvom textu, hodnotíme pomocou stupnice od 1 do 10, kde 1 je jama s kávou na jej dne a 10 je príjemný lokál s voňavou kávou, pivom, či koňakom a usmiatou obsluhou v bielych naškrobených košeliach s vyhrnutými rukávmi. Za pozornosť ďakuje Vasil Fleischmann a kolektív Comments are closed.
|